Už dlho sa vedú kontroverzné diskusie o tom, či je pre alergika zdravší koberec alebo tvrdá podlahovina. Najnovšie štúdium pochádza z Nemecka. Pri skúmaní množstva drobných prachových častíc opustili experti ulice a sústredili sa na priestory, kde žijeme a pracujeme. Dva nemecké ústavy, Asociácia pre alergie a astmu (DAAB) a Spoločnosť pre analýzu životného prostredia a interiéru (GUI), spracovali štúdium prašnosti vo vnútornom prostredí.

Provnávali sa priestory s celoplošnými kobercami a priestory s pevnými podlahovinami – laminátovými a drevenými. Ukázalo sa, že v miestnostiach s kobercami je o 50 % nižšia koncentrácia jemných prachových častíc, zatiaľ čo v miestnostiach s pevnými podlahovinami bola v niektorých prípadoch výrazne prekročená povolená hranica 50 µg prachových častíc na meter kubický. Koncentrácia jemných prachových častíc bola meraná v spálniach, obývacích a detských izbách vo viac ako sto náhodne vybratých domácnostiach v Severnom Porýní-Vestfálsku. V miestnostiach s pevnými krytinami bola nameraná priemerná denná hodnota 62,9 µg prachových častíc na meter kubický, teda o 12,9 µg viac než je hraničná hodnota. V miestnostiach s kobercami bolo namerané iba 30,4 µg/m3.

Jemné prachové častice predstavujú veľký problém predovšetkým pre alergikov. Vdýchnuté častice sú priamym dráždidlom a naviac na seba nabaľujú aj ďalšie alergény, najmä exkrementy roztočov, plesní a baktérií. Pre koberce a textilné podlahoviny dopadli tieto skúšky výborne.

Záver: Bolo zistené, že bytový prach sadá do priadze kobercov a je pridržaný, nevíri sa chôdzou a vetraním tak veľmi, ako nad tvrdými podlahovinami a nedostáva sa do dýchacej sústavy človeka. Pokiaľ nie je možné 2 až 3 × denne tvrdú podlahovinu zotrieť, je lepšie použiť koberec, ktorý viaže prach, a to najmä pre osoby s alergiami a problémami s dýchaním. Kobercové odvetvie vzhľadom na fóbie z alergií dlhodobo financuje výskum "lepší vzduch a zdravé prostredie". Špeciálne skúšané koberce pozná užívateľ podľa toho, že nesú značku TŰV-Siegel: "Für Alergiker geeignet" (vyhovuje alergikom).

Žijú roztoče v kobercoch?

Fóbie z alergií a roztočov boli pri kobercoch konečne vyvrátené skúšobným ústavom Aachen Forschungsinstitut e. V. v Nemecku, ktorý sa touto problematikou zaoberá. V koberci roztoč nežije, nemá tam pre život vhodné prostredie, dostáva sa tam až sekundárne z postelí a pohoviek. V koberci sú väčšinou jeho vysušené exkrementy naviazané na domáci prach. Dôkazom neschopnosti roztočov žiť v koberci je aj skutočnosť, že v kanceláriách s kobercami, kde nie sú postele, sa roztoče nevyskytujú.

Ako je to s alergiami v bytovom prostredí?

Dodnes je to stále veľká neznáma, existuje veľa domnienok a rôznych výkladov tejto problematiky.

Čo to vlastne alergia je?

Trochu si pripomenieme to, čo už vieme. Ak vám lekár povie, že máte alergiu na "bytový prach", máte alergiu na výkaly roztoča v bytovom prachu, výtrusy, plesne atď. Zníženie množstva roztočových alergénov v domácnosti je v oblasti alergológie otázka číslo jeden, a tá má potom priaznivý liečebný a preventívny účinok na tento typ ochorení.

Dôležitá je informovanosť, pochopenie problému, a napokon odhodlanie zmeniť zdravotne nepriaznivé podmienky v domácnosti, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zrejmé. Táto zmena je dôležitá v prípade, že už žijeme v jednej domácnosti s alergikom, ale aj vtedy, ak sa začína alergia prejavovať aj v našom tele.

Podstatou alergie je neprimerane prebiehajúca reakcia tela na látky cudzorodej povahy. Popri vonkajších alergénoch pôsobia na človeka v stále väčšej miere aj alergény v bytovom prostredí. Okrem alergénov plesní, rastlín, hmyzu, baktérií, hlodavcov, psov a mačiek sú najväčším problémom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bytové druhy roztočov Dermatophagoides pteronyssinus a Dermatophagoides farinae. Alergiami je postihnutá veľká časť detskej i dospelej populácie a chorôb súvisiacich s alergiou na roztoče nezanedbateľne pribúda, oveľa viac než chorôb z alergií na rastlinné pele.

Odborníci vysvetľujú, že to závisí od miery vetrania, cirkulácie vzduchu, spôsobu vykurovania a od vzduchovej izolácie bytov. V poslednej dobe sa v stavebníctve používajú dobre izolujúce materiály, dokonale tesniace okná a dvere, ktoré na jednej strane prinášajú takú potrebnú úsporu energie, na druhej strane však nepretržité vykurovanie ústredným kúrením bez pozitívneho odťahu vzduchu komínom kachiel a nedostatočné vetranie miestností podporuje rast roztočov, plesní a baktérií.

A ruku na srdce, nechať vymrznúť v oknách vankúš a prikrývku, kto to dnes robí tak, ako to robievali naše babičky? Náš životný štýl je tiež úplne iný. Je to okrem iného aj tým, že v miestnostiach trávime 90% života. Výsledky potom vidíme okolo. Niet snáď rodiny, v ktorej by nebol niekto s alergiou, atopickým ekzémom, chronickou astmou či chronickou alergickou nádchou.

Roztoče, čo to vlastne je?

Roztoče sú neviditeľné článkonožce, príbuzné kliešťom, s dĺžkou 0,2 mm, dobre kŕmené až 0,5 mm. Pretože sú tenké a priesvitné, nie sú bez mikroskopu viditeľné.Roztoče sa živia drobnými čiastočkami kože, ale tiež plesňami, baktériami a kvasinkami. Žijú dva až štyri mesiace a vyprodukujú 200krát viac exkrementov než samé vážia. Tieto výkaly po uschnutí vytvoria veľmi malé častice, ktoré víria vo vzduchu, padajú na dlážku a spájajú sa s bežným bytovým prachom. Ideálna pre ich úspešný vývoj je teplota 22 až 26°C, tma, vlhkosť 70 až 80%. Zabíja ich mráz, teplota nad 55°C, slnečné svetlo a sucho pod 50% vlhkosti. Alergény sú predovšetkým ich výlučky. Rozmerom patria skôr medzi väčšie alergény, spájajú sa s domácim prachom a vzhľadom na ich váhu majú tendenciu sa do 15 minút po rozvírení usadiť na zem, na rozdiel od plesňových a bakteriálnych alergénov, ktoré po rozvírení zostávajú vo vzduchu ďalej, aj celý deň, ale nakoniec sa tiež usadia na zemi. Najviac roztočov je v spálni, na lôžku, a to v matraci. V jednom matraci je až niekoľko miliónov roztočov, ďalšie sú potom vo vankúšoch a prikrývkach. Priemerne 90% roztočových alergénov v byte pochádza z postelí.